Nezmar je časopis žiakov ZŠ Skýcov. Je to občasník  - to znamená, že vychádza veeeeľmi nepravideľne. V školskom roku 2001/2002 vyšlo číslo 11. Ponúkame vám niektoré zaujímavé práce z tohto čísla.

Ako malé je Slovensko na veľkej mape sveta, tak veľká je moja radosť z toho, že tu žijem a bývam.  Malé, nenápadné, skromné a pritom tak veľké, bohaté a šťastné je naše spoločné Slovensko. Malé svojou rozlohou, ale veľké svojou krásou prírody. Nenápadne uložený kúsok z veľkej pestrej skladačky s názvom Európa, sa nachádza na dôležitom mieste- v srdci. Bohatá je naša veľká mama na svoje nádherné hory, na ktorých si spokojne sedia ako chumáče z vaty biele snehové čiapočky. Pohoria si podávajú ruky s menej rozľahlými nížinami na juhu mojej vlasti. A niekde medzi nimi leží nenápadná malá dedinka, v ktorej žijem od narodenia. Zo severozápadnej strany ju chráni veľký ochranca .Ako mama vo veľkom náručí chráni svoje dieťa, tak aj Vápenný vrch dáva pozor na svoje dieťa- na dedinku Skýcov. Žijem tu už trinásť rokov spolu so svojou rodinou. Život v dedine sa každý rok začína jarou. Príroda sa prebúdza k životu. Nezbedné slniečko šteklí svojimi lúčmi nošteky unavených kvietkov, ktoré si s radosťou pretrú unavené viečka svojich lupienkov. Na lúky sa sypú ako drahé kamienky farby kvetov od výmyslu sveta. Medzi kamienky sa zamieša aj nezbedná zelená prikrývka. Okrem lúk prikryje aj sady, z ktorých nesmelo vykúkajú zelené hlavičky prvých kvietkov. Záhradky, ktoré sa rovnako pýšia prvými zelenými púčikmi jari. Zahanbiť sa nedajú ani svieže voňavé lesy, ktoré sa pripravujú na príchod svojich ratolestí. Halúzky, ktoré po prvý raz uvidia nádheru našej mamy prírody, ktorú pre ne pripravila ako mama pre svoje deti. Vtáčiky ladia svoje hlásky na prvú jarnú pieseň. Potôčiky spievajú radosťou . V lete je príroda v mojom okolí plná života. Stromy zhodia zo seba svadobné šaty a na svet privádzajú svoje plody. Slniečko provokuje svojím úsmevom každého, kto sa nechce zapojiť do dobrej nálady, ktorá sa ako vôňa čerstvých koláčikov šíri ulicami. Nastal čas, keď leto odovzdáva žezlo vládnutia jeseni. Tá sa ho s radosťou ujme a hneď začína celú prírodu pripravovať na svoj zaslúžený oddych. Stromy opustí krásna zelená farba, oblečú si jesenný kabátik, plný jesenných farieb, aké dokáže vymyslieť len naša príroda. A keď nezbedník vetrík odfúkne zo stromov aj posledný farebný kúsok jesene, je to prvý znak toho, že trónu a vlády sa ujíma pani Zima. Ihneď začína uspávať prírodu. Ako pekár  posype koláč sladkým cukrom, tak pani Zima zamení každý kabátik na snehobiely kožúšok. Veselé zurčiace lesné potôčiky sa zmenia na biele ľadové platne. Príroda spí. Asi takto prebieha život v nádhernom lesnom prostredí, ktorého hory chránia Skýcov ,ako vysoké hradby chránia nedobytnú pevnosť. Taký je môj rodný kraj.

                                             Lucia Hosťovecká 8. ročník

                                                           Peťo Drienovský 9.roč.

Nad  dedinou  sa vypínal krásny vrch ,na ktorom bača pásol svoje ovce. Keď ich navečer zaháňal domov potkol sa o kameň , ktorý mu stal v ceste .Bol to zvláštny kameň taký v týchto končinách nevidel .Zobral kameň domov. Keď už boli ovce zatvorené , vyrozprával svojej žene, čo celý deň robil a spomenul aj kameň, ktorý mu stál v ceste. Vytiahol ho z tašky a položil na stôl. Pozerali sa naň obaja, ale taký zvláštny kameň veru  ešte nevideli . Odrazu k nim pribehol ich chlapec  a pýtal si ten kameň , že sa bude s ním hrať a tak mu ho otec dal . Chlapec bol rád, že má novú hračku a chcel sa pochváliť chlapcom . Zobral kameň a šiel sa pochváliť pred dom a každému ukazuje čomu otec priniesol .Zobral kameň a išiel s chlapcami na lúku ovce pásť. Zapálili si oheň. Chlapec si držal kameň nad ohňom .Odrazu mu spadol rovno do ohňa. Nemohli ho vybrať, lebo sa báli že sa popália a preto museli počkať kým oheň dohorí. Vybrali kameň ,ale boli prekvapení , lebo sa úplne zmenil .Chlapec sa bál otca , lebo mu prikázal, aby kameň nikomu nedával a nič s ním nerobil .Keď prišiel domov , kameň schoval a vošiel dnu. Otec sedel za stolom a všimol si, že chlapec je akýsi smutný. S plačom vyrozprával otcovi, čo sa stalo s kameňom a keď ho chcel umyť išla z neho biela farba. Otec bol zaskočený , zobral teda kameň a na druhý deň išiel za kupcom. Kupec, ktorý poznal kamene sa ho vypytoval, kde ho našiel a čo s ním robil. On mu všetko podrobne vyrozprával, ako to bolo s tým kameňom. Kupec mu oznámil, že je to vápenec a dá sa z neho páliť vápno. Potom ho bača zaviedol na kopec kde kameň našiel, zavolali ďalších pomocníkov a začali kameň lámať, zvážali ho na vozoch pri dedinu kde, urobili akúsi kamennú pec a v nej vypálili kameň. Navozili drevo a celý deň aj noc kúrili . Na druhý deň vybrali uhlie a nakoniec vápno, naložili na vozy a išli ho predávať do dedín a miest.Vápno sa stalo obživou Skýcovčanov na dlhé roky. A ten kopec, na ktorom bača našiel vápenec, nazvali Vápenný vrch.

                                                   Dana Ďuračková 7.ročník